Peter Roller má rád vnučku Viktóriu
6. 5. - 30. 5. 2025
Staromestská galéria Zichy
Sochár a výtvarník Peter Roller (1948) patrí k Bratislave a k Starému Mestu. Bytostne a verne, napriek tomu, že už pár rokov žije v Devíne. V Starom Meste sa narodil, chodil do školy a spoznával svet, prežil tu väčšinu svojho aktívneho života. Stále sa do neho rád vracia a hrá s ním už viac ako 10 rokov aj jedinečnú hru, keď ako tajomný flanér nastražuje vizuálne pasce, v ktorých si môže pozorný chodec nájsť svoju odmenu v podobe jeho Petrogramu, teda ním vizuálne stvárneného dunajského kameňa. Diskrétne a slobodne, bez fanfár, len z čistej potreby komunikácie s ľuďmi, mestom a časom, lebo taký je on.
Dnes prichádza do Starého Mesta s výstavou. Prichádza na Ventúrsku ulicu, do Zichyho paláca. Do galérie, ale tak trochu aj do svojho detstva. V Zichyho paláci dlhé roky pracovala jeho mama, ktorú často ako malý navštevoval a odnášal si s vášňou detského zberateľa vystrihnuté poštové známky z úradníckej korešpondencie domov do svojho albumu. Láska k filatelii, malej vizuálnej etude a prostredníctvom nej projekcia veľkých, ďalekých krajov sveta a kultúr sú v jeho tvorbe motív, ktorý sa sprítomnil aj na tejto výstave. V maľbe aj v objekte. Roller je vizuálny konštruktér hnaný stále až slobodne detskou fascináciou z bytia a toho veľkého tajomstva, ktoré prepája naše civilizácie s neznámym priestorom a časom, ktorý nás obklopuje, pohlcuje, ovplyvňuje. Na výstave predstavuje časť obrazov, malieb zo série Sny o južnej Amerike (2021) a v nich prenikanie, štrbiny do neznáma, znakovosť, plochu v rozhovore s priestorom, odkazy na staré juhoamerické civilizácie a ich prepracované stavebné systémy, odkazy na zaniknuté mestá, archeológiu, architektúru, princípy prírody, rámcované nekonečnom a to všetko v jeho typicky striedmom vizuálnom jazyku neustále sa vracajúcich znakov, dezénov, farebných vzťahov, systémov. Okrem nich sú tu ako strážcovia sochy/objekty zo série Poste Restante, ktoré predstavujú výstredných poštárov, poskladaných z jednoduchých geometrických tvarov s farebnicou prebranou z vlajok štátov (Francúzsko, Irak, Jamajka) a v suteréne aj objekty zo série Bodkovanie (2018), kde opäť jednoduchou skladbou základných geometrických tvarov na princípe detskej drevenej skladačky z jeho detstva vytvoril sériu Relikty (2018), dnes akoby v rozohranej hre na šachovnici podvedomia.
Detstvo je, ako je zrejmé, pre Rollera veľká téma a akýmsi ďalším návratom do detstva je aj jeho čas spoločne strávený s vnučkou Viktóriou (11 rokov). Tá s ním od mala rada trávi čas v ateliéri, diskutuje a vedľa neho tvorí zo svojej perspektívy poznania. On je teraz ten, ktorý jej sprostredkúva svet výtvarného umenia tak, ako kedysi jemu mama a hlavne otec, profesionálny fotograf. Na výstave potom sprítomňujeme malý vizuálny rozhovor medzi nimi, školenú a rokmi vystavanú výtvarnosť a vášeň pre tvorbu verzus autentickú neškolenú tvorbu dieťaťa. Starý otec a vnučka. Ich spoločná výstava je hlavne poctou ich spoločného času. Blízkosti, obyčajnej radosti z chvíľ, ktoré sa neopakujú.
Ľubica Hustá - kurátorka výstavy